Náreky 3:16-33

Zuby mi vylámal kameňom, zatlačil ma do prachu. Moju dušu si odohnal z pokojného života, zabudol som na šťastie. Povedal som: „Zanikol môj lesk aj moja nádej od Hospodina.“ Rozpomeň sa na moje trápenie a blúdenie, na palinu a jed. Moja duša si to ustavične pripomína a klesá. Na toto si však upriamim srdce a na toto budem čakať: na prejavy Hospodinovej milosti, že neprestávajú, že sa nekončia dôkazy jeho zľutovania. Každé ráno sú nové, nesmierna je tvoja vernosť. „Môj podiel je Hospodin,“ vraví moja duša, „preto budem čakať na neho.“ Dobrý je Hospodin voči tým, čo v neho dúfajú, voči duši, ktorá ho hľadá. Dobré je v tichosti čakať na Hospodinovu pomoc. Dobré je pre muža, ak nesie jarmo od svojej mladosti. Nech sedí sám a mlčí, keď mu ho nasadil. Nech do prachu položí svoje ústa, azda je ešte nádej. Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. Veď Pán nezavrhuje naveky, ak zarmúti, zľutuje sa vo svojej veľkej láske, pretože neponižuje a nezarmucuje ľudských synov z rozmaru.