Jozua 24:16-33

Ľud odpovedal: „Nech nám ani nenapadne opustiť Hospodina a slúžiť iným bohom! Hospodin je náš Boh. On vyviedol nás a našich otcov z Egypta, z domu otroctva. Pred našimi očami urobil veľké znamenia a chránil nás po celej ceste, ktorou sme šli, i medzi všetkými národmi, cez ktoré sme prechádzali. Hospodin vyhnal spred nás všetky národy i Amorejčanov, ktorí bývali v tejto krajine, pred nami. Aj my budeme slúžiť Hospodinovi, lebo on je náš Boh.“ Vtedy povedal Jozua ľudu: „Nemôžete slúžiť Hospodinovi, lebo on je svätý Boh, žiarlivý Boh, ktorý vám neodpustí priestupky a hriechy. Ak opustíte Hospodina a budete slúžiť cudzím bohom, odvráti sa a bude s vami zle zaobchádzať, zničí vás, hoci predtým s vami zaobchádzal dobre.“ Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie! My budeme slúžiť Hospodinovi!“ Jozua povedal ľudu: „Vzájomne ste si svedkami, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste mu slúžili.“ Oni odpovedali: „Sme svedkami.“ „Teraz odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a nakloňte svoje srdce k Hospodinovi, Bohu Izraela.“ Nato ľud povedal Jozuovi: „Budeme slúžiť Hospodinovi, nášmu Bohu, a budeme poslúchať jeho hlas.“ V ten deň uzavrel Jozua s ľudom zmluvu, dal mu ustanovenia a právne predpisy v Sícheme. Jozua napísal všetky tieto slová do knihy Božieho zákona. Potom vzal veľký kameň a postavil ho pod dub pri posvätnom mieste Hospodina. Jozua povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedkom proti nám, lebo počul všetky reči, ktoré nám povedal Hospodin, a bude svedkom proti vám, aby ste nezapreli svojho Boha.“ Potom Jozua prepustil ľud do jeho dedičného vlastníctva. Po týchto udalostiach zomrel Jozua, syn Núna, služobník Hospodina. Mal stodesať rokov. Pochovali ho na území jeho dedičného vlastníctva v Timnat-Serachu na Efrajimskom pohorí severne od vrchu Gaaš. Izrael slúžil Hospodinovi, kým žil Jozua a starší, ktorí prežili Jozuu a poznali všetky Hospodinove skutky, ktoré vykonal pre Izrael. Jozefove kosti, ktoré Izraeliti priniesli z Egypta, pochovali v Sícheme na pozemku, ktorý kúpil Jákob od Šechemovho otca Chamóra za sto kesít. Pozemok zdedili Jozefovi synovia. Keď zomrel Áronov syn Eleazár, pochovali ho v Gibei, meste jeho syna Pinchása, ktoré dostal na Efrajimskom pohorí.