Vtedy si Jozua zavolal Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Menašše. Povedal im: „Zachovali ste všetko, čo vám prikázal Hospodinov služobník Mojžiš a poslúchli ste ma vo všetkom, čo som vám prikázal. Neopustili ste svojich bratov už dlhší čas, až do tohto dňa ste verne zachovávali prikázanie Hospodina, svojho Boha. Teraz však dal Hospodin, váš Boh, vašim bratom odpočinutie, ako im prisľúbil. Vráťte sa teda a choďte do svojich stanov, do krajiny svojho vlastníctva, ktorú vám dal Hospodinov sluha Mojžiš za Jordánom. Usilovne však zachovávajte prikázanie a zákon, ktorý vám nariadil Hospodinov služobník Mojžiš, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, chodili po jeho cestách, zachovávali jeho prikázanie a slúžili mu celým srdcom a celou dušou.“ Jozua ich požehnal, prepustil a oni odišli do svojich stanov.
Jednej polovici kmeňa Menašše dal Mojžiš podiel v Bášane, druhej polovici dal Jozua podiel s ich bratmi na západ od Jordánu. Jozua požehnal aj ich, a keď ich prepúšťal do ich stanov, povedal im: „Vráťte sa do svojich stanov s veľkým bohatstvom, s veľkým množstvom dobytka, striebrom, zlatom, bronzom, železom a s množstvom šiat. Rozdeľte sa so svojimi bratmi o korisť po nepriateľoch.“
Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše sa vrátili a odišli od Izraelitov zo Šila v Kanaáne, aby odišli do Gileádu, do krajiny svojho vlastníctva, kde sa usadili, ako prikázal Hospodin prostredníctvom Mojžiša. Keď prišli do Gelilótu pri Jordáne v Kanaáne, Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili pri Jordáne oltár veľkých rozmerov. Izraeliti sa dopočuli, že Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše postavili oltár na hranici Kanaánu pri Gelilóte, pri Jordáne, na izraelskej strane. Keď to Izraeliti počuli, zhromaždili celú izraelskú pospolitosť do Šila, aby šli proti nim do boja.
Izraeliti vyslali Pinchása, syna kňaza Eleazára k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše do Gileádu a s ním desať predstavených, po jednom predstavenom z každej rodiny všetkých izraelských kmeňov. Každý bol predákom svojho rodu medzi tisícami Izraela. Keď tí prišli k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Menašše do Gileádu, povedali im: „Takto hovorí celá pospolitosť Hospodinova: ‚Akej vierolomnosti ste sa dopustili voči Bohu Izraela, keď sa dnes odvraciate od Hospodina tým, že si staviate oltár, aby ste sa vzbúrili proti Hospodinovi? Nemali sme dosť hriechu s Peórom, od ktorého sme sa dodnes neočistili a pre ktorý prišiel úder na Hospodinovu pospolitosť? Vy sa dnes odvraciate od Hospodina? Ak sa dnes vzbúrite vy proti Hospodinovi, zajtra sa on bude hnevať na celú izraelskú pospolitosť. Ak je územie vášho dedičného vlastníctva nečisté, prejdite na územie dedičného vlastníctva od Hospodina, kde stojí príbytok Hospodina a usaďte sa medzi nami, len sa nebúrte proti Hospodinovi, nebúrte sa ani proti nám, keď si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, staviate vlastný oltár. Či Hospodinov hnev neprišiel na celú izraelskú pospolitosť, keď sa Zerachov syn Achán dopustil vierolomnosti na veciach pod kliatbou, hoci šlo len o jedného človeka? Či nezomrel pre svoju vinu?‘“
Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Menašše odpovedali predákom tisícok Izraela: „Boh silný, Boh Hospodin, Boh silný, Boh Hospodin to vie a nech to vie aj Izrael: Ak je to zo vzbury alebo vierolomnosti proti Hospodinovi, nech nás ani dnes neochraňuje. Ak sme si postavili oltár, aby sme sa odvrátili od Hospodina a obetovali sme na ňom spaľovanú alebo pokrmovú obetu alebo obetu spoločenstva, nech nás Hospodin potresce. Postavili sme ho skôr z obavy, že v budúcnosti by mohli vaše deti povedať našim deťom: ‚Čo máte spoločné s Hospodinom, Bohom Izraela? Veď Hospodin určil Jordán za hranicu medzi vami a nami. Rúbenovci a Gádovci, nemáte podiel na Hospodinovi!‘ Tým by vaše deti zavinili, že naše deti by sa prestali báť Hospodina. Preto sme si povedali: Postavme si oltár nie na spaľovanú obetu ani nie na obety s hostinou, ale aby bol svedkom medzi vami a nami, ako aj medzi našimi potomkami, že chceme svojimi spaľovanými obetami, obetami s hostinou, ako aj obetami spoločenstva konať službu Hospodinovi pred jeho tvárou. Potom v budúcnosti nepovedia vaše deti našim deťom: ‚Vy nemáte podiel na Hospodinovi!‘ Povedali sme si teda: Ak by v budúcnosti takto hovorili, nám alebo našim potomkom, odpovieme im: ‚Pozrite na podobu Hospodinovho oltára, ktorý zhotovili naši otcovia, ale nie na spaľované obety ani na obety s hostinou, ani na obety spoločenstva, ale aby bol svedkom medzi nami a vami. Nech nám ani nenapadne, aby sme sa búrili proti Hospodinovi a odvrátili sa od neho, keď by sme si okrem oltára Hospodina, nášho Boha, ktorý stojí pred jeho príbytkom, stavali oltár na spaľované obety, pokrmové obety a obety s hostinou.‘“
Keď kňaz Pinchás a predstavení pospolitosti, predáci tisícok Izraela, počuli, čo povedali Rúbenovci, Gádovci a Menaššeovci, veľmi sa im to páčilo. Kňaz Pinchás, syn Eleazára, im povedal: „Dnes sme spoznali, že Hospodin je medzi nami, pretože ste sa nedopustili vierolomnosti proti Hospodinovi. Teraz ste zachránili Izraelitov z rúk Hospodina.“ Nato sa kňaz Pinchás, syn Eleazára, aj predstavení vrátili od Rúbenovcov a Gádovcov z Gileádu do Kanaánu k Izraelitom a vysvetlili im celú záležitosť. Izraelitom sa to páčilo, dobrorečili Bohu a nehovorili už o tom, že sa vypravia do boja proti nim, aby spustošili krajinu, v ktorej bývali Rúbenovci a Gádovci. Rúbenovci a Gádovci dali oltáru meno Éd, lebo bude svedkom medzi nami, že Hospodin je Boh.