Jonáš 4:1-11

Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa. Potom sa modlil k Hospodinovi: „Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu. Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.“ Hospodin sa ho spýtal: „Či je to správne, že si sa rozhneval?“ Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste. Hospodin, Boh, však prikázal ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vytrhol z nevôle. Jonáš sa nad ricínovníkom veľmi zaradoval. Na druhý deň na svitaní však Boh prikázal červovi, aby napadol ricínovník a ten vyschol. Keď vyšlo slnko, prikázal Boh, aby fúkal východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a prial si smrť, keď hovoril: „Lepšie mi je zomrieť ako žiť.“ Boh povedal Jonášovi: „Či si sa právom rozhneval pre ricínovník?“ On odpovedal: „Právom som sa rozhneval až na smrť.“ Tu riekol Hospodin: „Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul. Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?“