Jób 1:13-22

Jedného dňa, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli, pili víno v dome svojho prvorodeného brata, prišiel k Jóbovi posol a hlási: „Voly orali a oslice sa pásli popri nich, keď zaútočili Šebania a pobrali ich. Paholkov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ Ten ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Boží oheň padol z neba, vzbĺkol medzi ovcami a paholkami a spálil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Chaldejci vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“ Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.