Ján 9:1-41

Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“ Opýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.“ Opýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“ Toho predtým slepého zaviedli k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola sobota. Preto sa ho aj farizeji opýtali, ako začal vidieť. Povedal im: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka. Opýtali sa teda znova toho slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!“ A on odpovedal: „Je prorok!“ Židia však neverili, že bol slepý a že začal vidieť, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je toto ten váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ Jeho rodičia odpovedali: „Vieme, že toto je náš syn a že sa narodil slepý. Ale nevieme, ako to, že teraz vidí, a nevieme ani to, kto mu otvoril oči. Jeho sa opýtajte. Má svoje roky, sám bude hovoriť o sebe.“ Rodičia tak hovorili preto, lebo sa báli Židov. Židia sa totiž už dohodli, že každého, kto by ho vyznával ako Mesiáša, vylúčia zo synagógy. Preto rodičia uzdraveného povedali: „Má svoje roky, jeho sa opýtajte!“ Zavolali teda toho človeka, ktorý bol slepý, druhý raz a vyzvali ho: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešny.“ On však odpovedal: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím.“ Spýtali sa ho teda: „Čo ti urobil? Ako ti otvoril oči?“ Odpovedal im: „Už som vám to povedal, a nepočúvali ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa azda aj vy stať jeho učeníkmi?“ Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že s Mojžišom hovoril Boh, ale o tomto nevieme, ani odkiaľ je.“ Ten človek povedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že Boh hriešnikov nevypočuje, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu. Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť.“ Odpovedali mu: „Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať?“ A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhodili. Vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ Ten mu odpovedal: „A kto je to, Pane, aby som v neho veril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl; je to ten, čo sa s tebou rozpráva.“ A on povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu. Tu Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet, aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, oslepli.“ Počuli to farizeji, ktorí boli pri ňom, a povedali mu: „Vari sme aj my slepí?“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme,‘ a tak váš hriech zostáva.“