Ako šiel, zbadal človeka slepého od narodenia. Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“ Opýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.“