Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci. Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceme vidieť Ježiša!“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi. Ježiš im povedal: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život na tomto svete nenávidí, zachová si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.
Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať: Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Ale veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“ Tu zaznel z neba hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“ A zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: „Zahrmelo.“ Iní vraveli: „Prehovoril k nemu anjel.“ Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou má zomrieť.