Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela:
„V judskej krajine a v jej mestách
až zmením ich údel,
ešte budú hovoriť toto slovo:
‚Niva spravodlivosti, posvätný vrch,
nech ťa požehná Hospodin!‘
Budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci aj tí, čo tiahnu so stádami.
Občerstvím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu uspokojím.
Nato som sa zobudil a poobzeral
— môj sen bol sladký.
Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď obsejem dom Izraela a dom Júdu semenom ľudí a semenom zvierat. Ako som nad nimi bdel, keď som mal vytrhávať, rúcať, plieniť, ničiť a privodiť nešťastie, tak budem bdieť, keď budem mať budovať a sadiť,“ znie výrok Hospodina. „V tých dňoch nebudú viac hovoriť:
‚Otcovia jedli nezrelé hrozno
a synom stŕpli zuby.‘
Každý zomrie pre svoj hriech, každému človeku stŕpnu zuby, keď bude jesť nezrelé hrozno.
Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. Nie takú zmluvu, akú som uzavrel s vašimi otcami, keď som ich chopil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Oni totiž moju zmluvu porušili, hoci som bol ich Pánom,“ znie výrok Hospodina. „Toto však bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch,“ znie výrok Hospodina. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. Už sa nebudú navzájom poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: ‚Poznajte Hospodina!‘, lebo všetci ma budú poznať, od najmenšieho až po najväčšieho,“ znie výrok Hospodina, „pretože im odpustím viny a na ich hriech nebudem viac spomínať.“