Jeremiáš 2:1-13

Slovo Hospodina mi zaznelo takto: „Choď a krič do uší Jeruzalema: ‚Toto hovorí Hospodin: Spomínam si na lásku tvojej mladosti, na ľúbosť z čias tvojich zásnub, keď si ma nasledoval po púšti v krajine bez siatiny. Izrael bol svätým Hospodinovi, prvotinou jeho úrody, všetci, čo z nej jedli, museli za to pykať, nešťastie ich postihlo,‘“ znie výrok Hospodina. Čujte slovo Hospodina, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! Takto hovorí Hospodin: „Akú neprávosť na mne našli vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa? Šli za márnosťou a vyšli na márnosť. Nehovorili: ‚Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol po púšti, po krajine stepí a roklín, po krajine vyprahnutej a temnej, po krajine, ktorou nikto neprejde, ktorú človek neobýva?‘ Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste sa živili jej plodmi a dobrotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvrnili, moje dedičstvo ste zohavili. Kňazi sa nepýtali: ‚Kde je Hospodin?‘ Hoci sa vyznali v zákone, mňa nepoznali, pastieri sa proti mne vzbúrili, proroci v mene Baala veštili a chodili za tými, čo nie sú ničím osožní. Preto sa ešte budem s vami pravotiť,“ znie výrok Hospodina, „i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť. Prejdite ostrovy Kittejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kedáru a skúmajte dôkladne, všimnite si, či sa niečo také stalo. Či si nejaký národ zmenil bohov? — Hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však zamenil svoju slávu za čosi, čo neosoží. Žasnite nad tým, nebesá, zhrozte sa úžasne,“ znie výrok Hospodina. „Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu.