Beda mi, matka moja,
že si ma porodila,
muža škriepok a muža hádok
pre celú krajinu.
Nepožičiaval som
ani pôžičku neprijímal,
všetci ma však preklínajú.
Naozaj, Hospodin,
či som ti dobre neslúžil?
Či som ťa úpenlivo neprosil
v čase nešťastia a úzkosti
i za nepriateľa?
Či možno zlámať železo,
železo zo severu, a bronz?
Tvoj majetok a tvoje poklady
dám na lúpenie bez náhrady
za všetky tvoje hriechy
na celom tvojom území.
Urobím ťa otrokom
tvojich nepriateľov v krajine,
ktorú nepoznáš,
lebo môj hnev sa rozpálil
a blčí proti vám.
Ty to vieš, Hospodin,
pamätaj na mňa a navštív ma,
pomsti sa za mňa
na mojich nepriateľoch,
pre svoju zhovievavosť
nedaj ma uchvátiť,
vedz, že pre teba
znášam potupu.
Našli sa tvoje slová
a zjedol som ich,
tvoje slová sú mi rozkošou
a radosťou srdca,
veď sa nazývam tvojím menom,
Hospodin, Bože zástupov.
Nevysedávam v kruhu rozjarených,
aby som plesal.
Pred tvojou rukou sedím osamelý,
lebo si ma naplnil svojím hnevom.
Prečo má byť moja bolesť trvalá,
moja rana nevyliečiteľná
a nechce sa zahojiť?
Či chceš byť pre mňa klamným potokom,
ktorého voda je nespoľahlivá?
Preto takto hovorí Hospodin:
„Ak sa obrátiš ku mne,
navrátim ťa k sebe,
budeš stáť predo mnou,
ak budeš oddeľovať vzácne od bezcenného,
budeš akoby mojimi ústami.
Oni nech sa obrátia k tebe,
ale ty sa neobracaj k nim!
Urobím ťa pre tento ľud
pevnou bronzovou hradbou.
Budú proti tebe bojovať,
ale nepremôžu ťa,
lebo ja som s tebou,
aby som ťa zachránil a oslobodil,“
znie výrok Hospodina.
„Vyslobodím ťa z ruky zločincov
a vykúpim ťa z ruky ukrutníkov.“