Keď boli pri Jebúse a deň už veľmi pokročil, sluha povedal svojmu pánovi: „Poď, prosím, vojdime do tohto jebúsejského mesta a prenocujme v ňom.“ Pán mu však odvetil: „Nevojdeme do mesta cudzincov, ktorí nepatria k synom Izraela, ale pôjdeme až do Gibey.“ Svojmu sluhovi povedal: „Poď, snažme sa priblížiť ku Gibei alebo Ráme a prenocujme v jednom z týchto miest.“ Šli teda ďalej a keď sa priblížili ku Gibei Benjamínovcov, slnko im zapadlo. Odbočili, aby prenocovali v Gibei. Keď ta Léviovec prišiel, zostal na námestí, lebo nebolo nikoho, kto by ich prijal na nocľah. V ten podvečer sa po práci vracal z poľa istý starec. Pochádzal z Efrajimského pohoria a býval v Gibei ako cudzinec; obyvatelia toho miesta boli Benjamínovci. Keď sa starec rozhliadol, všimol si pútnika na námestí. Starec sa opýtal: „Kam hodláš ísť a odkiaľ prichádzaš?“ Muž odpovedal: „Ideme z judského Betlehema na odľahlý svah Efrajimského pohoria, odtiaľ totiž pochádzam. Cestoval som do judského Betlehema a teraz idem domov, ale nikto ma neprijal do svojho domu. Mám slamu i obrok pre naše osly, mám aj chlieb a víno pre seba i pre tvoju slúžku a pre mládenca, ktorý sprevádza tvojho služobníka. Nič mi nechýba.“ Starec povedal: „Pokoj ti. Dovoľ mi, aby som sa postaral o všetko, čo ti chýba. Len nezostaň cez noc na námestí.“ Doviedol ho do svojho domu a pre osly nachystal krmivo. Potom si umyli nohy, jedli a pili.
Keď sa občerstvili, nejakí ničomníci z toho mesta obkľúčili ten dom, zabúchali na dvere a vyzvali toho starca, majiteľa domu: „Vyveď muža, ktorý vošiel do tvojho domu, nech ho spoznáme!“ Nato vyšiel majiteľ domu a dohováral im: „Nie, moji bratia, nedopustite sa ničoho zlého. Keď tento muž prišiel do môjho domu, nesmiete spáchať taký hanebný skutok. Pozrite, tu je moja dcéra, panna, a jeho vedľajšia žena, dovediem vám ich. Môžete ich zneužiť a urobiť s nimi, čo sa vám zapáči. Na tomto mužovi sa však nesmiete dopustiť takej hanebnosti.“ Tí muži ho však nechceli ani počuť. Vtedy uchopil ten muž svoju vedľajšiu ženu a vyviedol ju k nim von. Oni s ňou obcovali celú noc a zneužívali ju až do rána. Prepustili ju, až keď vyšla zornička. Tá žena sa vrátila na úsvite a zrútila sa pri vchode do domu muža, v ktorom bol jej pán až do úplného rozvidnenia. Keď jej pán ráno vstal, otvoril dvere domu a chcel sa vydať na cestu, pri vchode do domu uvidel ležať svoju vedľajšiu ženu s rukami na prahu. Oslovil ju: „Vstaň, ideme!“ Odpoveď nedostal. Naložil ju teda na osla a vydal sa na cestu domov.
Keď prišiel domov, vzal nôž, chytil svoju vedľajšiu ženu, rozsekal ju aj s kosťami na dvanásť kusov a rozposlal ich po celom území Izraela. Každý, kto to videl, povedal: „Nič také sa nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, až do dnešného dňa. Uvažujte o tom, poraďte sa a rozhodnite!“
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
