Izaiáš 64:1-7

Ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu, tak daj poznať svoje meno svojim nepriateľom. Nech sa trasú pred tebou národy. Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si, pred tebou sa vrchy rozliali. Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa. Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval, ale my sme ďalej hrešili, no oddávna na tvojich cestách môžeme byť spasení. Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho, všetci sme zvädli ako lístie, naše viny nás odnášali ako vietor. Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín. Teraz však, Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky.