Izaiáš 58:3-7

‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš? Koríme sa a nevnímaš to.‘ Pozrite však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením a preháňate tých, čo ťažko pracujú. Veď sa len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou. Nepostite sa ako v deň, keď chcete, aby váš hlas bolo počuť na výsostiach. Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu, a deň, keď sa človek korí? Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinu v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj.