„Volaj z plného hrdla a neustávaj,
zvýš svoj hlas ako trúba.
Oznám môjmu ľudu jeho neprávosť
a Jákobovmu domu jeho hriechy.
Veď dennodenne sa ma dopytujú
a túžia poznať moje cesty,
ako ľud, ktorý koná spravodlivo
a neopúšťa Božie právo.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy
a túžia po mojej blízkosti.
‚Prečo sa postíme, keď to nevidíš?
Koríme sa a nevnímaš to.‘
Pozrite však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením
a preháňate tých, čo ťažko pracujú.
Veď sa len preto postíte,
aby ste sa vadili a škriepili
a búšili zlostnou päsťou.
Nepostite sa ako v deň, keď chcete,
aby váš hlas bolo počuť na výsostiach.
Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu,
a deň, keď sa človek korí?
Či treba hlavu skláňať ako trstina?
Vrecovinu v popole si ustielať?
Či toto možno nazvať pôstom
a dňom milým Hospodinovi?
Toto je pôst, ktorý sa mi páči:
Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá,
rozlámať jarmo otroctva,
prepustiť utláčaných na slobodu
a rozbiť každé jarmo,
lámať svoj chlieb hladujúcemu,
zaviesť do domu biednych tulákov.
Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho
a pred svojím príbuzným sa neskrývaj.
Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora
a tvoja rana sa rýchlo zacelí.
Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť
a za tebou Hospodinova sláva.
Vtedy budeš volať
a Hospodin ti odpovie,
budeš volať o pomoc
a on ti povie: ‚Tu som!‘
Ak odstrániš zo svojho stredu jarmo,
ukazovanie prstom a zlomyseľné reči,
ak sa k hladnému štedro zachováš,
ubitú dušu nasýtiš,
potom vyjde v tme tvoje svetlo
a tvoja temnota bude ako poludnie.
Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať,
tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach,
spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada
a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú.
Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská,
bude sa stavať na základoch dávnych pokolení.
Budú ťa volať Opravár trhlín,
a Obnovovateľ ulíc na obývanie.