Nakloňte si uši a poďte ku mne,
počúvajte a budete žiť.
Uzavriem s vami večnú zmluvu,
preukážem milosrdenstvo prisľúbené Dávidovi.
Hľa, urobil som ho svedkom pre ľudí,
ich kniežaťom a vládcom.
Hľa, privoláš národ, ktorý nepoznáš.
Národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe,
kvôli Hospodinovi, tvojmu Bohu,
Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.“
Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť,
volajte ho, dokiaľ je nablízku.
Bezbožný nech zanechá svoju cestu
a hriešny svoje zmýšľanie.
Nech sa vráti k Hospodinovi
a on sa nad ním zmiluje;
k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa.
„Veď moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty,“
znie výrok Hospodina.
„Lebo ako nebesá prevyšujú zem,
tak prevyšujú moje cesty vaše cesty
a moje myšlienky vaše myšlienky.
Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta,
ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť,
vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie,
tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst.
Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to,
čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal.“