Izaiáš 5:1-7

Zaspievam svojmu milému pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na úrodnom úbočí. Skypril ju, vyzbieral z nej kamenie, vysadil ju viničom, v strede postavil vežu a do skaly vytesal lis. Potom čakal, že zarodí hrozno, ale zarodila plánky. Teraz však, obyvateľ Jeruzalema a muž Judska, rozsúďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť pre svoju vinicu, a neurobil som? Čakal som, že zarodí hrozno, prečo teda zarodila plánky? Teraz vám chcem oznámiť, čo urobím svojej vinici: zvalím jej plot, aby ju spásli, zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali. Skoncujem s ňou. Nebude orezávaná ani okopávaná, takže vzíde tŕnie a bodľačie, aj oblakom prikážem, aby ju nekropili dažďom. Veď vinicou Hospodina zástupov je dom Izraela, mužovia Judska sú jeho utešeným sadom. Čakal na právo — a hľa, krviprelievanie, na spravodlivosť — a hľa, volanie o pomoc.