Logo YouVersion
Ikona Hľadať

Izaiáš 42:1-17

Izaiáš 42:1-17 SEBDT

Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy. Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: „Ja, Hospodin, som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov, aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote. Ja som Hospodin, to je moje meno. Svoju slávu nedám inému ani svoju chválu modlám. Hľa, prvé veci sa splnili, ja však oznamujem nové, zvestujem ich skôr, ako vyklíčia.“ Vy, čo sa plavíte po mori, aj všetko, čo ho napĺňa, ostrovy a ich obyvatelia, spievajte Hospodinovi novú pieseň a jeho chválospev od končín zeme. Nech jasá púšť s jej mestami i osady s obyvateľmi Kedáru, nech plesajú obyvatelia Sely, nech jasajú z vrcholu hôr. Nech vzdávajú česť Hospodinovi a jeho chválu nech oznámia ostrovom. Hospodin vyjde ako bohatier, rozhorlí sa ako bojovník, hlasno volá, kričí do boja a vrhá sa na nepriateľov. „Bol som ticho oddávna, mlčal som, premáhal som sa. Budem kričať, ako tá, čo rodí, vzdychať a lapať po dychu zároveň. Spustoším vrchy a kopce, vysuším všetku ich zeleň, rieky zmením na ostrovy a močiare vysuším. Slepých budem viesť po ceste im neznámej, budem ich viesť po neznámych chodníkoch. Pred nimi premením tmu na svetlo, hrboľaté cesty na rovinu. To sú veci, ktoré urobím a neodstúpim od nich.“ Ustúpia späť a zapýria sa hanbou tí, čo sa spoliehajú na modly, a tí, čo hovoria liatym sochám: „Vy ste naši bohovia.“