Kráľ bude spravodlivo panovať,
kniežatá budú vládnuť podľa práva.
Každý z nich bude ako skrýša pred vetrom
a úkryt pred lejakom,
budú ako vodné prúdy na suchom mieste,
ako tieň mohutnej skaly vo vyprahnutej krajine.
Oči tých, čo vidia, nebudú zastreté
a uši tých, čo počujú, budú načúvať.
Srdce unáhlených nadobudne rozvahu
a jazyk zajakavých odrazu prehovorí správne.
Blázna už nebudú volať šľachetným
ani podliaka nenazvú statočným.
Veď blázon hovorí bláznovstvo
a jeho srdce snuje neprávosť,
koná bezbožne
a rúhavo hovorí proti Hospodinovi,
hladného necháva lačnieť
a smädnému nedopraje nápoj.
Prostriedky podliaka sú zlé,
strojí úklady, ako by zničil biedneho falošnými rečami,
hoci chudobný sa dovoláva práva.
Šľachetný zmýšľa šľachetne
a v šľachetnosti vytrvá.
Sebavedomé ženy, vstaňte a počúvajte môj hlas!
Ľahkoverné dcéry, čujte moju reč!
Do roka a do dňa sa budete triasť, vy ľahkoverné,
vinobranie sa už skončilo, oberačka viac nebude.
Chvejte sa, vy sebavedomé,
traste sa, ľahkoverné!
Vyzlečte sa a obnažte,
opášte si bedrá.
Bite sa do pŕs,
pretože nádherné polia,
úrodný vinič,
pôda môjho ľudu
zarastie tŕním a bodľačím,
áno, aj všetky jasajúce domy
i plesajúce mesto.
Palác bude opustený,
hluk mesta umĺkne,
návršie so strážnou vežou sa navždy stane vyprahnutým miestom,
pasienkom stád na radosť divých oslov.
Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
z púšte sa stane ovocný sad
a ten sad budú pokladať za les.
Na púšti bude prebývať právo,
v sade sa usídli spravodlivosť.
Pokoj bude dielom spravodlivosti
a jej výsledkom bude mier i bezpečnosť naveky.
Môj ľud bude bývať v pokojných príbytkoch,
v bezpečných obydliach,
na miestach bezstarostného odpočinku,
aj keby les zničilo krupobitie
a mesto bolo úplne zničené.
Blahoslavení ste, keď sejete všade tam, kde je vlaha,
a voly a osly nechávate voľne pobehovať.