Izaiáš 25:1-9

Hospodin, ty si môj Boh, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, lebo si uskutočnil obdivuhodné veci, tvoje odveké plány sú verné a pravdivé. Veď si zmenil mesto na kopu trosiek, opevnené mesto na zrúcaninu. Paláca cudzincov v meste už navždy niet, nebude vybudovaný. Preto ti mocný ľud bude vzdávať úctu, mestá krutých národov sa ťa budú báť. Veď si bol pevnosťou pre chudobného, baštou pre biedneho v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tieňom v horúčave, lebo dych tyranov je ako lejak, čo šľahá múr, ako horúčava na suchej zemi. Umlčal si hluk cudzincov ako páľavu v tieni mraku, stlmil si spev tyranov. Hospodin zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu s vyberanými jedlami a vínami, s výdatnými jedlami a najlepšími vínami. Na tomto vrchu odstráni závoj, ktorý zahaľuje všetkých ľudí, prikrývku, čo zakrýva všetky národy. Navždy pohltí smrť a Pán, Hospodin, zotrie slzu z každej tváre, odstráni potupu svojho ľudu z celej zeme, lebo Hospodin prehovoril. V ten deň sa povie: „Hľa, on je náš Boh, v neho sme dúfali, on nás spasí! On je Hospodin, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!“