Kniežatá Sodomy,
počujte Hospodinovo slovo,
ľud Gomory,
čuj poučenie nášho Boha.
„Načo mi je množstvo vašich obiet?“
povie Hospodin.
„Som nasýtený spaľovanými obetami baranov,
tukom vykŕmeného dobytka;
nemám v obľube krv býčkov, baránkov a capov.
Keď prichádzate pred moju tvár,
kto vás o to žiada,
aby ste šliapali moje nádvoria?
Neprinášajte už bezcennú obetu,
odporné je mi kadidlo,
novmesiac, sobota a zvolané zhromaždenia.
Nemôžem vystáť zlo so slávnostnými zhromaždeniami!
Vaše novmesiace a sviatky
z duše nenávidím,
stali sa mi bremenom,
zunovalo sa mi ich prinášanie.
Aj keď vystriete dlane,
odvrátim od vás svoj zrak;
aj keď sa budete veľa modliť,
nebudem počúvať,
lebo vaše ruky sú plné krvi.
Obmyte sa, očistite sa,
odstráňte mi spred očí
vaše zlé skutky;
prestaňte robiť zlo,
učte sa robiť dobro,
domáhajte sa práva,
pomáhajte utláčanému,
vymôžte právo sirote,
obhajujte vdovu!
Poďte, vyjasnime si to!“ hovorí Hospodin.
„Keby boli vaše hriechy ako šarlát,
zbelejú sťa sneh,
a keby boli červené ako purpur,
budú ako vlna.
Ak budete ochotne poslúchať,
budete jesť dobré dary zeme.
Ak sa však budete zdráhať a protiviť,
pohltí vás meč,
lebo prehovorili Hospodinove ústa.“