Ozeáš 5:1-15

„Počujte toto, kňazi, dávajte pozor, dom Izraela, aj kráľovský palác, nakloňže si svoje ucho, lebo vás sa týka tento súd! Pre Micpu sa stali osídlom, na Tabóre rozprestretou sieťou, v Šittíme vyhĺbili jamu, ale ja ich všetkých potrestám. Ja poznám Efrajima, Izrael sa predo mnou neukryl. Ty si smilnil, Efrajim, poškvrnil si Izrael.“ Ich skutky im nedovoľujú vrátiť sa k svojmu Bohu; je v nich duch smilstva, takže nepoznajú Hospodina. Vlastná pýcha Izraela ho usvedčuje do očí. Efrajim sa potkýna na vlastných previneniach a potkýna sa s nimi aj Júda. So svojimi ovcami a dobytkom idú hľadať Hospodina, ale nenájdu ho, stiahol sa od nich. Zradili Hospodina, lebo plodili cudzích synov; teraz ich však novmesiac strávi aj s ich vlastníctvom. „Trúbte na roh v Gibei, na trúbu v Ráme, kričte na poplach v Bét-Avene — už sú za tebou, Benjamín! Efrajim spustne v deň, keď ho budem karhať, medzi kmeňmi Izraela oznámim výrok, ktorý bude spoľahlivý. Vodcovia Júdu sú ako tí, čo posúvajú medzu, vylejem na nich svoj hnev ako vodu. Efrajim bude utlačený, rozdrvený pri súde, lebo bol ochotný kráčať za nezmyslom. Budem ako moľ pre Efrajim a ako červotoč pre dom Júdu. Keď Efrajim zbadal svoju chorobu a Júda svoju ranu, Efrajim išiel do Asýrie, Júda vyslal poslov k veľkému kráľovi. Ten vás však nemôže uzdraviť ani vyliečiť vašu ranu, lebo to ja som ako lev pre Efrajima a ako levíča pre dom Júdu. Ja, áno ja, roztrhám a odídem, odnesiem preč bez nádeje na záchranu. Odídem, vrátim sa späť na svoje miesto, až kým nevyznajú svoju vinu. Potom budú hľadať moju tvár, úporne ma budú hľadať vo svojej úzkosti