Ozeáš 2:2-23

Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreelu. Povedzte vašim bratom: ‚Môj ľud‘ a vašim sestrám: ‚Omilostená‘. Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva! Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi, nechám ju zomrieť od smädu. Nad jej deťmi sa nezmilujem, keďže sú to deti zo smilstva, lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: ‚Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje.‘ Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky. Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich. Vtedy povie: ‚Vrátim sa k svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘ Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baalovi. Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a ľan, určené na zakrytie jej nahoty. Teraz odhalím jej nehanebnosť pred očami všetkých jej milencov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci. Urobím koniec všetkým jej radostiam — sviatkom, oslavám novmesiaca, sobotám a všetkým slávnostným príležitostiam. Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: ‚Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci.‘ Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver. Potrestám ju za dni zasvätené baalom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala,“ znie výrok Hospodina. „Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu. Tam jej dám vinice a údolie Achór ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta. V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „bude ma volať: ‚Môj muž,‘ a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘. Odvrátim mená baalov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom. Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí. Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve. Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina. Vtedy odpoviem,“ znie výrok Hospodina, „odpoviem nebesám a ony zasa odpovedia zemi