Ozeáš 2:14-23

Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: ‚Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci.‘ Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver. Potrestám ju za dni zasvätené baalom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala,“ znie výrok Hospodina. „Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu. Tam jej dám vinice a údolie Achór ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta. V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „bude ma volať: ‚Môj muž,‘ a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘. Odvrátim mená baalov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom. Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí. Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve. Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina. Vtedy odpoviem,“ znie výrok Hospodina, „odpoviem nebesám a ony zasa odpovedia zemi