Keď bol Izrael mladý, miloval som ho,
z Egypta som povolal svojho syna.
Ako som ich volal, tak sa vzďaľovali odo mňa,
baalom prinášali obety a modlám pálili kadidlo.
Sám som učil chodiť Efrajima, brával som ich na svoje ramená,
no nepoznali, že som ich uzdravoval.
Povrazmi ľudskosti som ich ťahal, lanami lásky,
bol som pre nich ako ten, čo im nadľahčuje jarmo nad čeľuste,
skláňal som sa k nemu a dával som mu jesť.
Nevráti sa do Egypta,
no Asýria mu bude kráľom,
lebo sa odmietli kajať.
Meč bude krúžiť v jeho mestách,
zničí jeho falošných prorokov
a strávi ich pre ich zámery.
Môj ľud má sklon odvrátiť sa odo mňa,
Baal je ten, ku ktorému volajú, spoločne ho vyvyšujú.
Ako by som ťa mohol vydať, Efrajim,
teba sa vzdať, Izrael?
Ako by som ťa mohol vydať ako Admu
a naložiť s tebou ako s Cebojímom?
Moja myseľ sa obracia proti mne
a všetky moje pocity ľútosti sa rozpaľujú.
Nedám priechod svojmu pálčivému hnevu,
nezničím znova Efrajim,
lebo ja som Boh, a nie človek,
Svätý uprostred teba,
neprídem vo vzrušení hnevu.
Budú kráčať za Hospodinom,
on zareve ako lev.
Áno, zareve a nato s triaškou pribehnú synovia od západu.
Pribehnú s triaškou ako vták z Egypta,
ako holubica z Asýrie;
potom im dám príbytok v ich vlastných domoch,“
znie výrok Hospodina.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
