Preto, bratia, ktorí ste svätí a máte účasť na nebeskom povolaní, pozorne sa zahľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania. On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome. On je však hoden o toľko väčšej slávy ako Mojžiš, o koľko väčšiu cenu ako dom má ten, kto ho postavil. Veď každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh. Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo sa neskoršie malo hlásať. No Kristus ako Syn je nad celým jeho domom. A jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a nádej, ktorou sa chválime.
Preto, ako hovorí Duch Svätý:
Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure
v deň pokúšania na púšti,
kde ma skúšali vaši otcovia,
hoci videli moje skutky štyridsať rokov.
Preto som sa rozhneval na toto pokolenie
a povedal som: Ustavične blúdia v srdci,
tí veru nepoznali moje cesty.
A tak som vo svojom hneve prisahal:
Nevojdú do môjho odpočinku.
Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to „dnes“, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu. Veď máme účasť na Kristovi, pravda, len ak si zachováme až do konca také pevné rozhodnutie, aké sme mali na začiatku. Je povedané:
Dnes, keď počujete jeho hlas,
nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure.
Kto sú to tí, čo počuli a búrili sa? Vari to neboli všetci, čo vyšli z Egypta pod Mojžišovým vedením? A na koho som sa rozhneval na štyridsať rokov? Či nie na tých, čo zhrešili a ich mŕtvoly popadali na púšti? A komu prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, čo neuverili? Vidíme teda, že nemohli vojsť pre nevieru.