Genezis 49:1-28

Potom si Jákob zavolal svojich synov a povedal: „Zíďte sa a oznámim vám, čo vás čaká i v ďalekej budúcnosti: zhromaždite sa a počúvajte, Jákobovi synovia, vypočujte svojho otca Izraela! Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou. Prekypel si ako voda, nebudeš prvý, pretože si vošiel na lôžko svojho otca a zneuctil si ho. Ľahol si si do mojej postele. Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky. Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli. Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvojho otca. Júda je levíča. Od koristi si sa zdvihol, syn môj, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal? Nevzdiali sa žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy. Svoje oslíča si priviaže na vinič, oslie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. Jeho oči budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko. Zebulún bude bývať pri morskom pobreží, tam, kde pristávajú lode; hraničiť bude so Sidonom. Jissachár je kostnatý osol, odpočíva medzi dvoma ohradami. Videl, že odpočinok je dobrý, že krajina je rozkošná, zohol chrbát, nosil bremená a bol nútený konať otrocké práce. Dán bude obhajovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela. Dán nech je hadom na ceste, rohatou zmijou na chodníku, ktorá uštipne koňa do päty, že jazdec padne dozadu. Na tvoju spásu čakám, Hospodin! Gád, hordy sa vrhajú naňho, on im však doráža na päty. Ašér bude mať hojnosť potravy, poskytne kráľovské lahôdky. Naftali, vypustená jelenica, vydáva úchvatné zvuky. Jozef je plodná ratolesť, plodná ratolesť pri prameni; ratolesti prerastajú múr. Horkosťou ho napĺňali, šípy ho ohrozovali, lukostrelci ho napádali. Jeho luk si zachová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobovho Mocného vzíde Pastier, Skala Izraela. Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci požehnaním nebies zhora, požehnaním priepastnej hlbiny zdola a požehnaním pŕs a lona! Požehnania tvojho otca prevýšia požehnania odvekých vrchov a večných pahorkov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene zasvätenca medzi bratmi! Benjamín je dravý vlk, ráno požiera korisť a večer rozdeľuje úlovok.“ Všetkých týchto izraelských kmeňov je dvanásť. Toto im povedal otec, keď ich požehnával. Každého z nich požehnal osobitným požehnaním.