Genezis 41:15-45

Faraón povedal Jozefovi: „Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš.“ Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi.“ Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Prisnilo sa mi, že som na brehu Nílu. Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv, ktoré sa začali pásť na mokradi. Po nich vystúpilo sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. Tie škaredé, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. Hoci sa dostali do ich vnútra, nebolo badať, že sú v nich, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. Po nich vyrástlo sedem prázdnych, suchých, východným vetrom zahorených klasov. Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť.“ Jozef povedal faraónovi: „Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť. Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. Sedem vychudnutých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, je sedem rokov práve tak, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. To je to, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal, čo urobí. Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad, ktorý potom nastane. Sen sa faraónovi zopakoval, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. Teraz sa poobzeraj, faraón, po rozvážnom, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. Nech faraón ustanoví v krajine správcov, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, takže nezhynie hladom.“ Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. Nato faraón povedal svojim služobníkom: „Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží duch?“ Potom faraón povedal Jozefovi: „Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.“ Faraón ešte dodal: „Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta.“ Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: „Padnite na kolená!“ Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. Faraón povedal Jozefovi: „Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou.“ Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat-Paneach a dal mu za ženu Asenat, dcéru ónskeho kňaza Póti-Feru. Jozef sa vydal na cestu po Egypte.