Genezis 39:6-23

Všetko, čo mal, zveril teda Jozefovi a okrem chleba, ktorý jedával, nestaral sa o nič. Jozef bol pekne urastený a mal krásny vzhľad. Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: „Ľahni si ku mne!“ On však odoprel a žene svojho pána povedal: „Pozri, kým som tu ja, môj pán sa v dome o nič nestará, lebo všetok svoj majetok zveril mne. V tomto dome ma nikto neprevyšuje. Pán si okrem teba nič nevyhradil pre seba, lebo ty si jeho žena. Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?!“ Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. Keď však jedného dňa prišiel konať svoju obvyklú prácu, z domácich nebol nikto doma. Ona ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si ku mne!“ On jej však nechal plášť v ruke, vybehol von a utiekol. Keď videla, že jej nechal plášť v ruke a utiekol von, zavolala služobníctvo a povedala: „Pozrite, doviedli nám Hebreja, aby nás obrátil na posmech. Prišiel a chcel si ku mne ľahnúť; preto som začala kričať. Keď počul, že zvyšujem hlas, nechal pri mne svoj plášť. Vybehol a ušiel.“ Ona nechala ležať jeho plášť pri sebe, kým pán neprišiel domov. Aj jemu povedala to isté: „Hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel si zo mňa urobiť posmech. Keď som začala kričať, nechal svoj plášť pri mne a ušiel.“ Keď Jozefov pán počul slová svojej ženy, ktorá ho presviedčala: „Ako vravím, toto mi urobil tvoj otrok,“ náramne sa rozhneval. Jozefa dal chytiť a vrhnúť do žalára medzi kráľovských väzňov. Tak sa Jozef ocitol v žalári. Hospodin bol však s Jozefom, zľutoval sa nad ním a u správcu žalára vzbudil k nemu náklonnosť. Správca žalára ustanovil Jozefa za dozorcu nad všetkými väzňami, čo boli v žalári. Jozef dohliadal na všetko, čo sa tam malo urobiť. Správca žalára nedohliadal na nič, čo mu zveril, lebo Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie.