Genezis 37:27-36

Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat!“ Bratia ho poslúchli. Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho, vrátil sa k bratom a povedal: „Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?“ Nato vzali Jozefove šaty, zabili capa a šaty namočili do krvi. Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.“ Keď si ich pozrel, povedal: „To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.“ Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom. Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: „V smútku zostúpim za synom do podsvetia.“ Takto ho oplakával otec. Midjánčania predali Jozefa v Egypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.