Boh povedal Jákobovi: „Vstaň, vystúp do Bételu a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezávom.“ Potom Jákob vyzval celú svoju rodinu: „Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa a preoblečte sa. Vstaňme, vystúpme do Bételu! Tam postavím oltár Bohu, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.“ Nato mu odovzdali všetkých cudzích bohov, ktorých mali, aj krúžky, čo im viseli na ušiach. Jákob ich zakopal pod dub, ktorý je pri meste Síchem. Potom sa pohli. Strach pred Bohom zachvátil všetky okolité mestá, takže sa neodvážili prenasledovať Jákobových synov. Jákob a všetok ľud, čo bol s ním, prišli do Lúzu, teda do Bételu v Kanaáne. Tam postavil oltár a nazval to miesto El-Bét-El, lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. V tom čase zomrela Debora, Rebekina dojka. Pochovali ju pod dub poniže Bételu. Dal mu meno Dub náreku.
Boh sa opäť zjavil Jákobovi po jeho návrate z Paddán-Aramu a požehnal ho. Povedal mu:
„Dosiaľ si sa volal Jákob.
Odteraz sa už nebudeš volať Jákob,
budeš sa volať Izrael.“
Boh mu teda dal meno Izrael a dodal:
„Som Boh Všemohúci. Ploď a množ sa!
Z teba povstane národ, ba spoločenstvo národov.
Aj králi vzídu z tvojich bedier.
Zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi,
dám aj tebe; dám ju aj tvojmu potomstvu.“
Potom Boh odišiel od neho z miesta, kde sa s ním zhováral. Na tom mieste, kde sa s ním zhováral Boh, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej. Miesto, kde sa s ním zhováral Boh, Jákob pomenoval Bétel.