Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady. Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“ Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“ Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“
Hospodin, Boh, povedal hadovi:
„Pretože si to urobil, budeš prekliaty,
vyvrhnutý spomedzi všetkého dobytka
a všetkých divých zvierat.
Budeš sa plaziť po bruchu
a hltať prach po všetky dni svojho života.
Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou,
medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom;
ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“
Žene povedal:
„Rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve,
v bolestiach budeš rodiť deti.
Budeš túžiť po svojom mužovi,
ale on bude vládnuť nad tebou.“
Mužovi povedal:
„Pretože si poslúchol hlas svojej ženy
a jedol si zo stromu,
z ktorého som ti zakázal jesť,
nech je pre teba prekliata pôda.
S námahou sa z nej budeš živiť
po všetky dni svojho života.
Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť
a ty budeš jesť poľné byliny.
V pote tváre budeš jesť chlieb,
kým sa nevrátiš do zeme,
lebo z nej si bol vzatý,
veď prach si a do prachu sa vrátiš.“