Genezis 29:1-20

Potom Jákob pokračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu. Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž napájali stáda. Kameň na otvore bol veľký. Keď ta nahnali všetky stáda, kameň sponad otvoru odvalili a ponapájali ovce. Potom kameň privalili späť na otvor studne. Jákob sa im prihovoril: „Bratia, odkiaľ ste?“ Oni odpovedali: „Sme z Charánu.“ Ďalej sa ich spýtal: „Poznáte Nachórovho syna Labána?“ Odvetili: „Poznáme.“ Potom sa ich spýtal: „Má sa dobre?“ Oni odpovedali: „Dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel práve prichádza s ovcami.“ On povedal: „Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Napojte ovce a choďte ich pásť!“ Oni odpovedali: „Nemôžeme, kým nebudú pozháňané všetky stáda. Potom kameň sponad studne odvalíme a napojíme ovce.“ Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svojho otca. Pásla totiž ovce. Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej matky Labána, a jeho ovce, pristúpil, z otvoru studne odvalil kameň a napojil ovce matkinho brata Labána. Potom Jákob pobozkal Ráchel a hlasno zaplakal. Jákob povedal Ráchel, že je príbuzný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala povedať svojmu otcovi. Keď Labán počul, že prišiel Jákob, syn jeho sestry, vybehol mu v ústrety, objal ho, pobozkal a uviedol do svojho domu. On potom vyrozprával Labánovi všetko, čo sa prihodilo. Labán mu povedal: „Ty si naozaj moja kosť a moje telo!“ Jákob zostal uňho celý mesiac. Potom Labán povedal Jákobovi: „Budeš mi azda zadarmo slúžiť len preto, že si môj príbuzný? Povedz mi, aká má byť tvoja mzda?“ Labán mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. Lea mala nevýrazné oči; Ráchel však mala peknú postavu a krásny vzhľad. Jákob si zamiloval Ráchel a povedal: „Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov.“ Labán odvetil: „Bude lepšie, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zostaň u mňa!“ Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju miloval.