Keď Izák zostarol a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si svojho staršieho syna Ezáva a povedal: „Syn môj!“ On mu odvetil: „Tu som!“ Nato prehovoril: „Pozri, som starý a neviem, kedy môžem zomrieť. Vezmi si zbraň, tulec a luk, vyjdi na pole a niečo mi ulov! Z toho mi priprav jedlo, veď vieš, čo mám rád. Prines mi to, aby som sa najedol a mohol som ťa požehnať, skôr ako zomriem.“ Rebeka načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ezávom. Len čo Ezáv odišiel na pole, aby niečo ulovil a doniesol to, Rebeka poradila svojmu synovi Jákobovi: „Vypočula som, ako tvoj otec povedal tvojmu bratovi Ezávovi: ‚Prines mi zo svojho úlovku a priprav mi obľúbené jedlo. Najem sa a požehnám ťa pred Hospodinom, skôr ako zomriem.‘ Preto ma, syn môj, poslúchni vo všetkom, čo ti prikážem: Choď k stádu a prines mi odtiaľ dve pekné kozľatá! Tvojmu otcovi pripravím z nich jeho obľúbené jedlo. Potom ho zanesieš otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“ Jákob však matke Rebeke povedal: „Môj brat Ezáv je predsa chlpatý a ja mám hladkú pokožku. Možno ma otec aj ohmatá. Potom si bude myslieť, že si z neho robím posmech. Tak privediem na seba kliatbu namiesto požehnania.“ Matka mu však odpovedala: „Syn môj, tá kliatba nech padne na mňa. Len ma poslúchni, choď a prines mi ich!“ Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. Potom Rebeka vzala šaty svojho staršieho syna Ezáva, tie najlepšie, čo mala doma pri sebe a obliekla svojho mladšieho syna Jákoba. Kozľacími kožkami mu ovinula ruky a holý krk. Obľúbené jedlo a chlieb, čo pripravila, vložila potom do rúk svojho syna Jákoba. Keď vošiel k otcovi, povedal: „Otec môj!“ On odvetil: „Tu som.“ „Kto si, syn môj?“ Jákob povedal svojmu otcovi: „Ja som Ezáv, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať!“ Izák však synovi povedal: „Ako si len mohol tak rýchlo niečo nájsť, syn môj?“ On odvetil: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh.“ Izák povedal Jákobovi: „Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ezáv, alebo nie.“ Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol, a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ezávove.“ Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezáva. Požehnal ho. A spýtal sa ho: „Ty si teda môj syn Ezáv?“ Ten odvetil: „Som.“ Na to mu Izák povedal: „Podaj mi, nech si zajem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal.“ Podal mu ho teda a on jedol; podal mu aj víno a on sa napil. Otec Izák mu potom povedal: „Poď ku mne, syn môj, a pobozkaj ma!“ On pristúpil a bozkal ho. Keď pocítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:
„Hľa, vôňa môjho syna
je ako vôňa poľa,
ktoré požehnal Hospodin.
Nech ti dá Boh
z nebeskej rosy
a z úrodnosti zeme,
i hojnosť obilia a muštu!
Nech ti slúžia národy,
nech sa ti klaňajú kmene!
Panuj nad svojimi bratmi
a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky!
Nech je prekliaty, kto bude teba preklínať,
nech je požehnaný, kto ťa bude žehnať!“
Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva Jákob vyšiel od otca Izáka, už z lovu prichádzal jeho brat Ezáv. On tiež pripravil obľúbené jedlo, priniesol ho otcovi a povedal: „Otec môj, vstaň a najedz sa z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať!“ Otec Izák sa ho však spýtal: „Kto si?“ On odvetil: „Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezáv.“ Tu sa Izák nesmierne preľakol a povedal: „Kto to teda bol, čo mi priniesol jedlo z úlovku? Zo všetkého som jedol, prv ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný.“ Keď Ezáv počul otcove slová, začal mocne a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Otec môj, požehnaj aj mňa!“ On povedal: „Podvodne prišiel tvoj brat a vzal ti požehnanie.“ Ezáv povedal: „Právom dostal meno Jákob. Už druhý raz ma podviedol. Predtým mi vzal prvorodenstvo a teraz ma obral aj o požehnanie.“ Ešte sa spýtal: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
