Genezis 24:1-50

Abrahám bol starec vo vysokom veku a Hospodin ho vo všetkom požehnával. Abrahám povedal najstaršiemu sluhovi vo svojom dome, ktorý mu spravoval celý majetok: „Polož svoju ruku pod moje bedrá! Zaväzujem ťa prísahou pred Hospodinom, Bohom neba i zeme, že nevezmeš pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, medzi ktorými bývam, ale pôjdeš do mojej vlasti k môjmu príbuzenstvu a tam vyberieš ženu pre môjho syna Izáka.“ Sluha mu odpovedal: „Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tejto krajiny, mám potom zaviesť tvojho syna späť do krajiny, z ktorej si odišiel?“ Abrahám mu povedal: „Neopováž sa zaviesť ta môjho syna! Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: ‚Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.‘ On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna. Keby však tá žena s tebou nechcela ísť, táto prísaha ťa nebude zaväzovať. Len môjho syna ta nezaveď!“ Nato sluha položil ruku pod bedrá svojho pána, Abraháma, a odprisahal mu to. Sluha vzal desať tiav zo stáda svojho pána a odišiel. Mal so sebou aj rôzne drahocennosti od svojho pána. Vydal sa na cestu do Aram-Naharajimu, do Nachórovho mesta. Podvečer, keď ženy obvykle vychádzajú čerpať vodu, nechal ťavy pred mestom odpočívať pri studni. Povedal: „Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, dopraj mi dnes šťastné stretnutie a preukáž láskavosť môjmu pánovi, Abrahámovi! Pozri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mesta vychádzajú čerpať vodu. Deva, ktorej poviem: ‚Nachýľ svoj džbán, aby som sa napil,‘ nech odpovie: ‚Napi sa a ja napojím aj tvoje ťavy.‘ Nech je to tá, ktorú si prichystal svojmu služobníkovi Izákovi. Podľa toho poznám, že si preukázal láskavosť môjmu pánovi.“ Sotva to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Abrahámovho brata Nachóra. Bola to deva na pohľad veľmi krásna, panna, ktorú muž dosiaľ nepoznal. Zostúpila k prameňu, naplnila si džbán a vystúpila. Sluha jej pribehol v ústrety a povedal: „Daj sa mi napiť trochu vody zo svojho džbána!“ Ona odvetila: „Napi sa, pane!“; rýchlo zložila džbán na ruku a dala sa mu napiť. Keď sa napil, dodala: „Aj tvojim ťavám načerpám vody, aby sa dobre napili.“ Rýchlo z džbána vyliala vodu do napájadla a odbehla k studni znova nabrať, aby napojila všetky jeho ťavy. Muž ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie. Keď sa ťavy napili, muž vytiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekla a dva zlaté náramky na jej ruky vážiace desať šeklov zlata, a spýtal sa: „Povedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať?“ Odvetila mu: „Som dcéra Betuela, syna Milky, ktorá ho porodila Nachórovi,“ a dodala: „Slamy a krmiva máme dosť aj miesta na nocľah.“ Muž padol na kolená, klaňal sa Hospodinovi a povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, ktorý neodňal svoju láskavosť a vernosť môjmu pánovi! Hospodin ma doviedol do domu príbuzných môjho pána.“ Deva potom odbehla a rodine svojej matky oznámila, čo a ako sa stalo. Rebeka mala brata, volal sa Labán. Labán vybehol k mužovi pri prameni. Keď videl krúžok v nose i náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová, ako sa muž s ňou zhováral, prišiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom, a povedal: „Poď, Hospodinov požehnaný, prečo stojíš vonku? Ja som už pripravil príbytok i miesto pre ťavy.“ Vtedy muž vošiel do domu. Labán odsedlal ťavy, dal im slamu i obrok. Mužovi a tým, čo boli s ním, dal vodu na umytie nôh. Keď mu však predložil jedlo, povedal: „Nebudem jesť, kým nevysvetlím, prečo som prišiel.“ Oni povedali: „Hovor!“ Vravel teda: „Som Abrahámov sluha. Hospodin hojne požehnal môjho pána, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok, striebro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a osly. Sára, žena môjho pána vo svojej starobe porodila môjmu pánovi syna, ktorému odovzdal všetko, čo mal. Môj pán ma zaviazal touto prísahou: ‚Neber pre môjho syna ženu z dcér Kanaánčanov, v krajine ktorých žijem, ale choď do domu môjho otca a priveď pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva!‘ Keď som sa svojho pána spýtal: ‚Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?‘, povedal mi: ‚Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle s tebou svojho anjela, aby si mal na ceste úspech a priviedol si pre môjho syna ženu z môjho príbuzenstva, z domu môjho otca. Keď prídeš k mojim príbuzným a oni ti ju nedajú, vtedy ťa prísaha nebude zaväzovať a mojej kliatby budeš zbavený.‘ Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som: ‚Hospodin, Boh Abraháma, môjho pána, kiež cesta, na ktorej sa nachádzam, je úspešná! Pohliadni, som pri prameni. Deve, ktorá príde nabrať vodu, poviem: »Daj sa mi napiť trocha vody z džbána!« Ak mi odpovie: »Len sa napi a načerpám aj tvojim ťavám,« to nech bude tá žena, ktorú prichystal Hospodin synovi môjho pána.‘ Sotva som to dopovedal, keď s džbánom na pleci prichádzala Rebeka a zostúpila k prameňu. Keď nabrala vody, povedal som jej: ‚Daj sa mi napiť!‘ Ona rýchlo zložila z pleca džbán a povedala: ‚Napi sa a napojím aj tvoje ťavy!‘ Napil som sa a ona napojila aj ťavy. Nato som sa jej spýtal: ‚Čia si ty dcéra?‘ Ona odpovedala: ‚Som dcéra Betuela, Nachórovho syna, ktorého mu porodila Milka.‘ Potom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náramky, padol som na kolená, poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu môjho pána Abraháma, že ma viedol správnou cestou, aby som mohol priviesť dcéru príbuzného môjho pána pre jeho syna. Teraz mi povedzte, či chcete môjmu pánovi preukázať láskavosť a vernosť. Ak nie, povedzte, a ja sa podľa toho obrátim napravo alebo naľavo.“ Labán a Betuel odpovedali: „Vyšlo to od Hospodina a my ti nemôžeme povedať ani áno, ani nie.