Genezis 19:1-29

Keď podvečer prichádzali dvaja anjeli do Sodomy, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich zazrel, vstal a šiel im v ústrety. Poklonil sa im až po zem a povedal: „Prosím vás, moji páni, poďte do domu svojho služobníka, prenocujte, umyte si nohy a zavčasu ráno vstanete a pôjdete svojou cestou.“ Oni však odpovedali: „Nie, prenocujeme na tomto priestranstve.“ On však na nich tak naliehal, že sa odobrali k nemu. Keď vošli do jeho domu, pripravil im hostinu, dal napiecť nekvasených chlebov a najedli sa. Skôr ako si políhali, obkľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlapca až po starca, všetci do jedného. Zavolali si Lóta a pýtali sa ho: „Kde sú tí muži, čo tejto noci prišli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme s nimi obcovali!“ Lót predstúpil pred nich, ale zatvoril za sebou dvere a povedal: „Prosím vás, bratia moji, neurobte takú hanebnosť! Pozrite, mám dve dcéry, ktoré ešte neobcovali s mužmi. Vyvediem vám ich a robte s nimi, čo sa vám zapáči, ale týmto mužom nič nerobte, veď sa uchýlili do môjho prístrešia!“ Oni ho však zahriakli: „Zmizni odtiaľto!“ a ďalej vykrikovali: „Sám sa sem prisťahoval ako cudzinec a ešte chce aj rozhodovať. Horšie dopadneš ako oni!“ Surovo dorážali na Lóta a chystali sa vylomiť dvere. Vtom tí dvaja muži vlastnými rukami vtiahli Lóta do domu a zamkli dvere. Tých, čo boli vonku, od najmenších až po starých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť dvere. Potom muži povedali Lótovi: „Máš tu ešte niekoho zo svojich? Zaťa, synov, dcéry a všetkých z mesta, čo patria k tebe, vyveď odtiaľto! Zničíme toto miesto, lebo žaloba naň je pred Hospodinom veľmi veľká. Hospodin nás poslal, aby sme ho zničili.“ Nato Lót vyšiel a svojim nastávajúcim zaťom, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manželky, povedal: „Vstaňte, odíďte z tohto miesta, lebo Hospodin zničí toto mesto!“ Oni sa však nazdávali, že žartuje. Keď svitol deň, anjeli naliehali na Lóta a povedali: „Vstaň, vezmi manželku a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre neprávosť mesta nezahynul!“ Keď váhal, muži uchopili za ruku jeho i jeho manželku a obe dcéry, lebo Hospodin ich chcel ušetriť. Vyviedli ho von, mimo mesta a tam ho nechali. Keď ich viedli von, povedali: „Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa, ani sa nikde v celom Okolí nezastavuj! Zachráň sa na vrchoch, aby si nezahynul!“ Lót im povedal: „Nie tak, Pane! Veď tvoj sluha získal tvoju priazeň a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si mu preukázal, keď si mi zachránil život, ale ja už nevládzem ujsť na vrch; zachváti ma pohroma a zomriem. Pozri, tu nablízku je mesto, ta môžem ujsť. Je malé, v ňom sa zachránim. Či nie je malé? Ja zostanem nažive!“ On mu povedal: „Dobre, aj v tom ti vyhoviem a mesto, za ktoré sa prihováraš, nezničím. Rýchlo sa tam skry, lebo nemôžem nič robiť, kým ta nedôjdeš!“ Preto sa to mesto volá Coar. Keď Lót došiel do Coaru, slnko vychádzalo nad krajinu. Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina z neba. Zničil tie mestá, celé Okolie, všetkých obyvateľov miest a všetky poľné rastliny. Lótova žena sa obzrela a premenila sa na soľný stĺp. Keď Abrahám včasráno vstal, šiel na miesto, kde predtým stál s Hospodinom. Pozrel smerom k Sodome a Gomore i na celé Okolie a videl vystupovať dym zo zeme ako dym z huty. Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval.