Genezis 18:1-15

Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamreho duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin. Pozrel sa a neďaleko seba videl stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, bežal im v ústrety od vchodu svojho stanu a poklonil sa im až po zem. Povedal: „Pane, ak som získal u teba priazeň, neobíď svojho služobníka! Dám priniesť trochu vody, umyjete si nohy a odpočiniete si pod stromom. Donesiem kus chleba, posilníte sa a pôjdete ďalej. Veď preto ste zabočili k svojmu služobníkovi.“ Oni odpovedali: „Urob, ako vravíš.“ Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: „Rýchlo zamies z troch seí jemnej múky a upeč posúchy!“ Potom Abrahám sám zabehol k stádu, vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a ten sa poponáhľal pripraviť ho. Vzal čerstvé maslo, mlieko, pripravené teľa a predložil im to. Kým jedli, on stál pri nich pod stromom. Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“ Odpovedal: „Tu, v stane.“ Hospodin povedal: „O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a tvoja manželka Sára bude mať syna.“ Sára počúvala za vchodom do stanu. Abrahám a Sára boli starí, mali vysoký vek, a Sára už bola dávno po prechode. Preto sa Sára v duchu zasmiala a povedala si: „Teraz, keď som už stará, mám myslieť na rozkoš? Aj môj pán je starec.“ Hospodin povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smeje a myslí si: ‚Či by som naozaj mohla porodiť, keď som zostarla?‘ Je azda Hospodinovi niečo nemožné? O rok o takomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna.“ Sára však zapierala a povedala: „Nesmiala som sa.“ Bála sa totiž. Hospodin jej povedal: „Určite si sa smiala.“