Kohelet — Kazateľ 7:11-29

Múdrosť je dobrá s dedičstvom, je výhodou pre tých, čo vidia slnko. Byť v tieni múdrosti je totiž ako byť v tieni peňazí a ziskom z poznania múdrosti je to, že dáva život tým, čo ju vlastnia. Pozri na Božie dielo! Kto môže narovnať, čo on skrivil? V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek nezistil, čo príde po ňom. To všetko som videl počas mojich márnych dní: je spravodlivý, ktorý hynie, hoci je spravodlivý, a svojvoľný, ktorý dlho žije, hoci je zlý. Nebuď veľmi spravodlivý a nerob sa príliš múdrym, prečo by si sa mal zničiť? Nebuď príliš svojvoľný a nebuď hlúpy, prečo by si mal zomrieť, keď ešte nenastal tvoj čas? Dobré bude, keď sa toho pridržíš, ba ani tamtoho sa nepustíš, veď kto sa bojí Boha, unikne tomu všetkému. Múdrosť posilňuje múdreho viac ako desiati mocní, ktorí sú v meste. Niet totiž na zemi spravodlivého človeka, ktorý robí dobre a nehreší. Nevenuj pozornosť všetkým rečiam, ktoré sa hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, ako ťa preklína, veď tvoje srdce vie, že aj ty si mnohokrát preklínal iných. To všetko som múdro preskúmal a povedal som: „Chcem získať múdrosť,“ ale ona bola odo mňa vzdialená. Ďaleké je všetko, čo bolo, hlboké, prehlboké, kto to nájde? Poobzeral som sa a svoju myseľ som obrátil, aby som spoznal, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel; a spoznal som aj svojvôľu, bláznovstvo, hlúposť a pomätenosť. Dospel som k tomuto: Trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je osídlom, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa Bohu páči, unikne jej, kto však hreší, toho polapí. „Hľa, toto som objavil,“ povedal Kazateľ: „Porovnával som jedno s druhým, aby som našiel zmysel, po ktorom ešte túžila moja duša, no nenašiel som ho. Z tisíc ľudí som našiel jedného poriadneho, ale žena medzi nimi nebola. Iba k tomuto som dospel: Boh urobil ľudí priamymi, oni však hľadajú samé úskoky.“