Kohelet — Kazateľ 1:2-8

„Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“ Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom? Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva. Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde. Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia. Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova. Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.