Deuteronómium 6:1-12

Toto sú prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré mi Hospodin, váš Boh, prikázal vás učiť, aby ste ich dodržiavali v krajine, do ktorej prichádzate a ktorú máte obsadiť, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, a zachovával všetky ustanovenia a príkazy, ktoré ti dávam — ty, tvoj syn i vnuk —, po všetky dni svojho života, aby si dlho žil. Počúvaj teda, Izrael, a usiluj sa tak konať, aby sa ti v krajine, ktorá oplýva mliekom a medom, dobre vodilo a aby si sa veľmi rozmnožil, ako ti to sľúbil Hospodin, Boh tvojich otcov. Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich na ruku ako znamenie a budeš ich mať ako pripomienku na čele medzi očami. Napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány. Keď ťa Hospodin, tvoj Boh, uvedie do krajiny, ktorú pod prísahou sľúbil tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, že ti ju dá a s ňou i veľké a dobré mestá, ktoré si nestaval, domy plné všetkého dobrého, ktoré si nenaplnil, vykopané cisterny, ktoré si nevykopal, vinice a olivové sady, ktoré si nevysádzal, a keď budeš z toho jesť a nasýtiš sa, dávaj pozor, aby si nezabudol na Hospodina, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva.