Daniel 8:1-27

V treťom roku vlády kráľa Belšaccara, ja, Daniel, prijal som zjavenie vo videní po tom, ktoré som mal predtým. Keď som pozeral, v tom videní som sa nachádzal v opevnenom meste Šušan v provincii Elám pri rieke Uláj. Keď som zdvihol zrak, videl som jedného barana s dvoma rohmi stáť pri rieke. Jeho rohy boli dlhé, ale jeden bol dlhší ako druhý; ten dlhší však vyrástol neskôr. Videl som toho barana klať na západ, sever i juh. Nijaké zviera pred ním neobstálo a nik sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo sa mu páčilo, a vzmáhal sa. Keď som sa díval, zo západu prichádzal cap ponad celú zem, ale zeme sa nedotýkal. Ten cap mal výrazný roh medzi očami. Prišiel až k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a v návale svojej sily sa na neho vyrútil. Videl som, ako sa prihnal k baranovi, rozzúril sa naň, barana nabral a zlomil mu obidva rohy. Baran nemal silu odolať mu. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nezachránil barana z jeho moci. Cap sa veľmi vzmohol. Keď bol na vrchole svojej moci, veľký roh sa mu vylomil a na jeho mieste vystúpili štyri nápadné rohy na štyri svetové strany. Z jedného z nich vyšiel ďalší malý roh, ktorý sa neobyčajne zväčšoval smerom na juh, východ a k Nádhernej krajine. Keď vyrástol až po nebeské zástupy, zvrhol na zem niečo z toho množstva, aj z hviezd, a pošliapal ich. Dorástol až na knieža tých zástupov, zrušil ustavičnú obetu a zbúral miesto jeho svätyne. Do vzbury proti ustavičnej obete bolo nasadené vojsko. Pravdu zmietol na zem a čo robil, podarilo sa mu. Vtedy som počul hovoriť jedného svätého. Iný svätý sa pýtal toho, ktorý hovoril: „Dokedy bude platiť to videnie o ustavičnej obete, o pustošiacej vzbure a o vydaní svätyne, po ktorej šliape vojsko?“ Odpovedal: „Až keď prejde dvetisíctristo večerov a rán, bude svätyňa opäť obnovená.“ Keď som ja, Daniel, vnímal to videnie a usiloval som sa mu porozumieť, stál predo mnou niekto ako muž. Počul som ľudský hlas nad Ulájom. Ten zavolal: „Gabriel, vysvetli mu to videnie!“ Potom pristúpil k miestu, kde som stál. Keď sa približoval, bol som ohromený a padol som na tvár. Prihovoril sa mi: „Pochop, človeče, že to videnie sa týka konca času.“ Keď so mnou hovoril, ležal som v bezvedomí tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma, kde som bol, a povedal: „Dám ti vedieť, čo sa stane pri poslednom hroznom hneve, lebo sa to týka stanoveného konca. Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi Médska a Perzie. Chlpatý cap je grécky kráľ a veľký roh medzi jeho očami je prvý kráľ. Vylomený roh, na ktorého mieste vyrástli štyri ďalšie, predstavuje štyri kráľovstvá, ktoré povstanú z jeho národa, ale nedosiahnu jeho silu. V posledných dňoch ich kraľovania, keď dôjdu k svojmu koncu spupní, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch. Bude oplývať silou, a nielen silou. Spôsobí nezvyčajnú skazu a vydarí sa, čo bude konať. Zničí mocných. Aj proti svätému ľudu bude namierená jeho dômyselnosť a bude úspešný pre lesť v jeho ruke. Vo svojom srdci sa bude vypínať a nenápadne zničí mnohých. Keď sa však postaví proti kniežaťu kniežat, bude zlomený bez ľudského zásahu. Videnie o večere a ráne, o tom, čo ti bolo povedané, je pravdivé. Ty však to videnie udržuj v tajnosti, lebo sa týka vzdialenej budúcnosti.“ Ja, Daniel, som ochorel na niekoľko dní. Potom som vstal a konal som službu u kráľa. Žasol som nad tým videním, ale nikto to na mne nezbadal.