Daniel 2:1-23

V druhom roku svojho kraľovania mal Nebukadnesar sny. Jeho duch sa znepokojil a nemohol spať. Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejcov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa. Kráľ im povedal: „Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou poznať ten sen.“ Chaldejci povedali kráľovi po aramejsky: „Kráľ, ži naveky! Rozpovedz svojim služobníkom svoj sen a my ti vysvetlíme jeho význam.“ Kráľ Chaldejcom odpovedal: „Slovo, ktoré vychádza odo mňa, je nezmeniteľné: Ak mi nevyrozprávate môj sen a jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na rumovisko. Ak mi však porozprávate sen a vysvetlíte jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmenu a veľkú poctu. Porozprávajte mi teda sen a jeho význam!“ Odpovedali mu druhý raz: „Nech kráľ rozpovie sen svojim služobníkom a my mu vysvetlíme jeho význam.“ Kráľ odpovedal: „Viem s istotou, že len chcete získať čas, lebo vidíte, že moje slovo je nemenné. Ak mi nevyrozprávate sen, možno si o vás myslieť len jedno: dohodli ste sa navzájom, že predo mnou budete hovoriť lži, až kým sa nezmenia časy. Rozpovedzte mi teda sen a budem vedieť, že mi môžete podať aj jeho výklad.“ Chaldejci odpovedali kráľovi: „Niet na zemi človeka, ktorý by bol schopný vysvetliť kráľovu záležitosť, lebo nijaký veľký a mocný kráľ nežiada niečo také od mága, zaklínača alebo Chaldejca. Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká a nik iný ju nedokáže vysvetliť kráľovi okrem bohov. Tí však neprebývajú medzi smrteľníkmi.“ Kráľ sa preto veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov. Nato vydali nariadenie pozabíjať mudrcov a hľadali aj Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. Daniel však rozumne poradil veliteľovi kráľovej telesnej stráže Arjóchovi, ktorý sa chystal pozabíjať babylonských mudrcov. Opýtal sa kráľovského zmocnenca Arjócha: „Prečo je nariadenie kráľa také naliehavé?“ Nato Arjóch na všetko Daniela upozornil a Daniel si vyžiadal od kráľa čas, aby mu mohol podať výklad. Daniel odišiel do svojho domu a so všetkým oboznámil svojich druhov Chananju, Míšaela a Azarju, nech pre toto tajomstvo vyprosia milosrdenstvo od Boha nebies, aby Daniela a jeho druhov nevyhubili s ostatnými mudrcmi Babylonu. Potom sa Danielovi v nočnom videní odhalilo tajomstvo. Daniel dobrorečil Bohu nebies a hovoril: „Nech je požehnané Božie meno od vekov až naveky, lebo jeho je múdrosť aj sila. On mení obdobia a časy, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu, on odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je v tme, a svetlo s ním prebýva. Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku.“