V tom čase povstane veľké knieža,
Michael, ochranca synov tvojho ľudu.
Nastane čas súženia,
akého nebolo od začiatku národa až doteraz.
V tom čase však bude zachránený tvoj ľud
i každý, kto sa nájde zapísaný v knihe.
Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia:
jedni pre večný život,
ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu.
Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy
a tí, čo mnohých privedú k spravodlivosti,
budú ako hviezdy na večné veky.
Ty však, Daniel, zachovaj tieto slová v tajnosti a zapečať knihu až po koniec času. Mnohí odpadnú a zlo sa rozmnoží. Ja, Daniel, videl som stáť dvoch ďalších mužov, jedného na tomto brehu a druhého na druhom brehu rieky. Tu jeden prehovoril k mužovi oblečenému do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky: „Kedy nastane koniec týchto podivuhodných udalostí?“ Nato som počul muža oblečeného do ľanového rúcha, ktorý bol nad vodami rieky. Pozdvihol svoju pravicu i ľavicu k nebu a prisahal na večne Živého: „Bude to trvať čas, dva časy a pol času, kým dôjde ku koncu moc znesvätiteľa a týmto sa všetko zavŕši.“ Vypočul som si to, ale nerozumel som. Spýtal som sa teda: „Pán môj, aký bude záver týchto vecí?“ Odpovedal: „Daniel, choď, pretože slová sú držané v tajnosti a zapečatené do posledných čias. Mnohí sa očistia, vybielia a budú zdokonalení, ale svojvoľní budú konať svojvoľne. Ani jeden bezbožný sa nepoučí, no múdri porozumejú. Od času zastavenia ustavičnej obety a postavenia ohavnej modly uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. Blahoslavený, kto v dôvere prečká tisíctristotridsaťpäť dní. Ty však choď v ústrety koncu. Budeš odpočívať a vstaneš, aby sa naplnil tvoj údel na konci dní.“