Saul sa ešte stále vyhrážal Pánovým učeníkom a dychtil po ich vyvraždení. Prišiel k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol vyhľadať mužov i ženy, stúpencov tej cesty, a priviesť ich v putách do Jeruzalema. Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, znenazdania ho obklopilo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: „Saul! Saul! Prečo ma prenasleduješ?“ Odpovedal: „Kto si, Pane?“ A on povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť.“ Muži, ktorí šli s ním, ostali stáť nemí od úžasu, lebo počuli hlas, ale nikoho nevideli. Potom Saul vstal zo zeme, no keď otvoril oči, nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel, nejedol ani nepil.
V Damasku žil učeník, menom Ananiáš. Toho Pán oslovil vo videní: „Ananiáš!“ A on sa ohlásil: „Tu som, Pane.“ Pán mu povedal: „Vstaň a zájdi do ulice, ktorá sa volá Rovná. V Júdovom dome vyhľadaj muža menom Saul z Tarzu. Práve sa modlí a mal videnie, že k nemu prišiel muž menom Ananiáš a položil naňho ruky, aby znova videl.“ No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má od veľkňazov moc zviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“ Pán mu však odpovedal: „Choď, lebo on je mojou vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno pohanom, kráľom i synom Izraela.