Skutky apoštolov 5:5-42

Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a naposledy vydýchol. A všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach. Nato mladší z nich vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali. Asi o tri hodiny neskôr prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo. Peter sa aj jej spýtal: „Povedz mi, predali ste pole len za toľko?“ A ona odpovedala: „Áno, len za toľko.“ Tu jej Peter povedal: „Prečo ste sa dohodli pokúšať Pánovho Ducha? Počuj, nohy tých, čo pochovali tvojho muža, sú práve predo dvermi, a vynesú i teba.“ V tej chvíli padla k jeho nohám a vydýchla. Keď mládenci vošli dnu, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali k jej mužovi. Celej cirkvi a všetkých, čo o tom počuli, zmocnil sa veľký strach. Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí. Nikto iný sa neodvažoval k nim pripojiť, ale ľud ich chválil a ustavične pribúdalo tých, čo uverili v Pána — množstvo mužov i žien. Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde. Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení. Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného väzenia. Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal: „Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.“ Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov. No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili: „Väzenie sme našli celkom bezpečne uzamknuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme otvorili, vnútri sme nikoho nenašli.“ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v rozpakoch, čo sa vlastne stalo. Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.“ Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval. Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal: „Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!“ Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí. Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili. Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.“ Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť. Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von. Potom im povedal: „Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci jeho prívrženci sa rozpŕchli a nikto z nich neostal. Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním. Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa, no ak je od Boha, nebudete ich môcť zničiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.“ Tak sa ním dali presvedčiť. Zavolali si apoštolov, dali ich potrestať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich. Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a zvestovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.