Skutky apoštolov 4:1-31

Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc. Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci, veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu. Postavili ich do stredu a vypytovali sa: „Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?“ Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom. Keď videli stáť s nimi aj uzdraveného človeka, nemohli nič namietať. Prikázali im teda, aby vyšli z veľrady; potom sa spoločne radili: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi? Veď všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že ich zásluhou sa stalo očividné znamenie, a my to nemôžeme poprieť. Ale aby sa to medzi ľudom ešte väčšmi nešírilo, pohrozme im, aby už nikomu viac nehovorili v tomto mene.“ Potom ich zavolali a prikázali im, aby už vôbec v Ježišovom mene nehovorili a o ňom neučili. No Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac poslúchať vás ako Boha. My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ Opäť im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo, keďže človek, ktorý bol zázračne uzdravený, mal vyše štyridsať rokov. Keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali, čo im povedali veľkňazi a starší. Keď ich počuli, jednomyseľne pozdvihli svoj hlas k Bohu a povedali: „Pane, ty si stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich. Ty si skrze Ducha Svätého povedal ústami nášho otca Dávida, tvojho služobníka: Prečo sa búria pohania a národy snujú daromné plány? Povstali pozemskí králi a vladári sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému. Veď v tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, aby vykonali všetko to, čo tvoja ruka a tvoj zámer vopred určil, že sa má stať. Pozri teraz, Pane, na ich hrozby a daj svojim služobníkom, aby ohlasovali tvoje slovo s úplnou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v mene tvojho svätého Služobníka Ježiša.“ Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a s odvahou ohlasovali Božie slovo.