Skutky apoštolov 4:1-13

Kým hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi, veliteľ chrámovej stráže so saducejmi a rozhorčovali sa nad tým, že učia ľud a v Ježišovi ohlasujú vzkriesenie mŕtvych. Položili na nich ruky a pretože už bol večer, zavreli ich do nasledujúceho dňa do väzenia. No mnohí z tých, čo počuli túto reč, uverili, takže počet mužov dosiahol asi päťtisíc. Na druhý deň ráno sa v Jeruzaleme zišli poprední muži, starší a zákonníci, veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu. Postavili ich do stredu a vypytovali sa: „Akou mocou alebo v akom mene ste to urobili?“ Vtedy Peter, naplnený Duchom Svätým, im povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Keďže nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok na chorom človeku a pýtate sa, ako bol zachránený, nech je to teda známe vám aj celému izraelskému ľudu: V mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali a ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych! Vďaka nemu stojí tento človek tu pred vašimi očami zdravý. On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a uvedomili si, že Peter i Ján sú neučení a prostí ľudia, veľmi sa čudovali a spoznávali, že sú to tí, čo boli s Ježišom.