Skutky apoštolov 25:1-21

Tri dni po svojom nástupe v provincii odišiel Festus z Cézarey do Jeruzalema. Tam sa naňho obrátili veľkňazi a židovskí vodcovia so žalobou proti Pavlovi. Prosili ho a žiadali, aby im preukázal láskavosť a dal Pavla previesť do Jeruzalema; strojili totiž úklady, že ho po ceste zabijú. Festus im odpovedal, že Pavla strážia v Cézarei a že on sám ta čoskoro odcestuje. Preto tí, čo majú medzi vami moc, povedal, nech zostúpia so mnou, a ak ten muž spáchal niečo zlé, nech na neho žalujú. Nezdržal sa u nich dlhšie ako osem alebo desať dní a zišiel do Cézarey. Na druhý deň zasadol na tribúnu a rozkázal predviesť Pavla. Keď Pavol prišiel, obstúpili ho Židia, čo prišli z Jeruzalema, a vznášali proti nemu veľa ťažkých obvinení, no nevedeli ich dokázať. Pavol sa bránil: „Ničím som sa neprehrešil ani proti židovskému zákonu, ani proti chrámu, ani proti cisárovi.“ No Festus chcel preukázať Židom priazeň, preto odpovedal Pavlovi: „Chceš ísť do Jeruzalema a tam sa dať v mojej prítomnosti súdiť pre tieto veci?“ Pavol však povedal: „Stojím pred cisárovou tribúnou a tu ma treba súdiť. Židom som nijako neukrivdil, ako vieš veľmi dobre aj sám. Ak som teda vinný a spáchal som niečo také, za čo si zasluhujem smrť, nezdráham sa zomrieť. Ale ak nieto nič pravdy na tom, čo títo na mňa žalujú, nikto ma im nemôže vydať. Odvolávam sa k cisárovi.“ Vtedy sa Festus porozprával s radou a odpovedal: „K cisárovi si sa odvolal, k cisárovi pôjdeš.“ Po uplynutí niekoľkých dní pricestoval do Cézarey kráľ Agrippa s Bernikou, aby pozdravili Festa. Keď tam trávili už viac dní, Festus kráľovi predložil Pavlov prípad: „Je tu jeden väzeň, ktorého tu nechal Félix. Keď som bol v Jeruzaleme, obrátili sa na mňa s jeho prípadom židovskí veľkňazi a starší a dožadovali sa jeho odsúdenia. Odpovedal som im, že u Rimanov nie je zvykom vydať obžalovaného skôr, ako by dostal možnosť čeliť obvineniu v prítomnosti žalobcov. Zišli sa na tomto mieste a ja som na druhý deň bez prieťahov zasadol na tribúnu a prikázal som predviesť toho človeka. Žalobcovia ho obstúpili, no nevzniesli proti nemu nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho ja podozrieval. Mali s ním iba akési spory o svojom náboženstve a o akomsi Ježišovi, ktorý zomrel, a o ktorom Pavol tvrdí, že žije. Keďže som bol v rozpakoch, ako tieto veci riešiť, opýtal som sa, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať pre toto súdiť. Ale Pavol sa odvolal a žiadal, aby bol väznený až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Prikázal som teda strážiť ho, kým ho nepošlem k cisárovi.“