Skutky apoštolov 22:1-29

„Muži, bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, čo vám chcem povedať na svoju obhajobu.“ Keď počuli, že sa im prihovára po hebrejsky, správali sa ešte tichšie. A Pavol povedal: „Ja som Žid, narodený v cilícijskom Tarze, ale vychovaný tu, v tomto meste. Vzdelával som sa pri Gamalielových nohách, presne podľa zákona otcov, horlil som za Boha, tak ako aj vy všetci dnes. Nasledovníkov tohto učenia som prenasledoval až na smrť. Spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia. Dosvedčí mi to aj veľkňaz a celá rada starších. Keď som od nich dostal listy pre bratov, šiel som do Damasku, aby som tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema a dal ich potrestať. No ako som sa okolo poludnia na svojej ceste blížil k Damasku, znenazdania ma obklopilo prenikavé svetlo z neba. Padol som na zem a počul tieto slová: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ Odpovedal som: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ!‘ Tí, čo boli so mnou, videli síce svetlo, ale nepočuli hlas toho, ktorý ku mne hovoril. Povedal som teda: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň, choď do Damasku a tam ti povedia všetko, čo máš urobiť.‘ Pretože som bol žiarou toho svetla oslepený, moji spoločníci ma viedli za ruku a tak som prišiel do Damasku. Tu istý Ananiáš, zbožný muž podľa Zákona, o ktorom vydávajú svedectvo všetci tamojší Židia, prišiel za mnou, pristúpil ku mne a povedal: ‚Brat Saul, opäť pohliadni!‘ A ja som ho v tej chvíli videl. Nato Ananiáš povedal: ‚Boh našich otcov si ťa vopred vyvolil na to, aby si spoznal jeho vôľu, uvidel Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo pred všetkými ľuďmi budeš jeho svedkom o tom, čo si videl a počul. A teraz čo váhaš? Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.‘ Keď som sa vrátil do Jeruzalema a modlil sa v chráme, dostal som sa do vytrženia a videl som ho, ako mi hovorí: ‚Ponáhľaj sa, odíď čo najrýchlejšie z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘ A ja som povedal: ‚Pane, oni vedia, že som uväzňoval a bil v synagógach tých, čo v teba veria. A keď prelievali krv tvojho svedka Štefana, bol som pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tých, čo ho zabíjali.‘ On mi však povedal: ‚Choď, pretože ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.‘“ Počúvali ho, kým nepovedal tieto slová. Ale potom začali mocným hlasom kričať: „Preč s takýmto zo sveta! Nemá právo, aby žil!“ Kričali, strhávali zo seba šaty a vyhadzovali prach do vzduchu. Veliteľ rozkázal odviesť Pavla do pevnosti a prikázal ho bičovať a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo na neho tak kričia. Keď ho vytiahli na bičovanie, Pavol povedal stotníkovi, ktorý tam stál: „Smiete bičovať rímskeho občana, a to ešte bez súdu?“ Keď to stotník počul, prišiel za veliteľom, hlásil mu to a povedal: „Čo to chceš urobiť? Veď ten človek je rímsky občan!“ Veliteľ teda prišiel za ním a povedal mu: „Povedz mi, ty si rímsky občan?“ On odpovedal: „Áno.“ Nato veliteľ povedal: „Mňa stálo veľa peňazí získať toto občianstvo.“ No Pavol povedal: „Ale ja som sa ako taký už narodil.“ Ihneď od neho odstúpili tí, čo sa chystali vypočúvať ho. A keď sa veliteľ dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal sputnať, dostal strach.