Skutky apoštolov 21:17-36

Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali. Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší. Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi. Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: „Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za Zákon. O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje. Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel. Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci spoznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám zachovávaš Zákon a pridŕžaš sa ho. Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.“ Vtedy vzal Pavol so sebou tých mužov, nasledujúci deň sa s nimi dal očistiť, vošiel do chrámu a oznámil, kedy sa ukončia dni očisťovania, počas ktorých bude prinesená obeta za každého z nich. Keď sa už tých sedem dní chýlilo ku koncu, zbadali ho v chráme Židia z Ázie. Uviedli do zmätku celý dav, položili naňho ruky a kričali: „Muži, Izraeliti! Pomáhajte! To je ten, ktorý všade učí proti národu, proti Zákonu a proti tomuto miestu; ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu, čím toto sväté miesto znesvätil.“ V meste s ním totiž predtým videli Efezana Trofima, a tak sa domnievali, že Pavol ho voviedol do chrámu. Celé mesto sa dalo do pohybu a ľud sa začal zbiehať. Chytili Pavla, vyvliekli ho z chrámu a ihneď zavreli brány. Už-už ho chceli zabiť, keď k veliteľovi kohorty prišlo hlásenie, že v celom Jeruzaleme nastal zmätok. Veliteľ si hneď vzal svojich vojakov a stotníkov a zbehol medzi nich. Keď ľudia zazreli veliteľa a vojakov, prestali Pavla biť. Veliteľ sa k nemu priblížil, vzal ho a rozkázal ho spútať dvoma reťazami. Vypytoval sa naňho, kto je a čo vykonal. Ale každý z davu vykrikoval niečo iné. Keď sa veliteľ v tom zmätku nemohol dozvedieť nič spoľahlivé, rozkázal, aby ho odviedli do pevnosti. Keď prišiel k schodom, museli ho vojaci pre násilie davu niesť. Hrnulo sa totiž za ním množstvo ľudí, ktorí kričali: „Preč s ním!“